Ostatní | Dievďż˝enskďż˝ hokej

Uplynulo už mnoho vody od okamihu, kedy som na tento web priniesol prvú informáciu o zahájení stavby zimného štadiónu v bratislavskej Petržalke, ktorý by sa mal stať mimo iné aj zázemím pre slovenskú časť projektu Dievčenský Hokej. Sľúbil som, že stavbu budem priebežne sledovať a prinášať vám aktuálne informácie z výstavby, ale...

Realitou je, že stavba nabrala ročné oneskorenie a ja som radšej venoval svoj čas „tichým modlitbám" v úspešné dokončenie tohto diela, ako v popisovanie výstavby a zdôvodňovanie časových sklzov. Tak, ako u mnohých podobných projektov, ktoré sú financované zo súkromných zdrojov, je okolo mnoho problémov objektívnych aj subjektívnych či mnoho ľudí, ktorí prinajmenšom nie sú dobrej veci naklonení. O to väčší obdiv v mojich očiach majú ľudia, ktorí to dokázali a dnes už snáď môžem povedať aj dotiahli do zdarného konca. Je v tom kus krásneho bláznovstva, veľkého hokejového srdca a podnikateľskej odvahy. Priznajme si, kto z nás by si na takýto projekt trúfol?

Ale poďme kúsok späť v čase a pozrime sa na Petržalku, kde nový zimný štadión mal stáť. Možno nebudem úplne presný a obyvatelia Petržalky mi snáď odpustia, ale samotná Petržalka je také mesto v meste. Nenájdete tu starobylé chrámy, kúzelné uličky, z ktorých na vás dýchne závan minulých storočí ani krásne historické námestia. V dobách socializmu, kedy táto mestská časť vznikala na druhom brehu Dunaja, boli v „móde" šedivé paneláky, široké ulice, relatívne dosť zelene a miesta pre športoviská. Všetko podľa vzoru našich „sovietskych bratov". Možno si to ani veľa ľudí, ktorí v Petržalke bývajú, veľmi neuvedomuje. Ak sa však na to pozerám z pohľadu človeka, ktorý vyrastal a stále žije v centre Brna, vidím veci, ktoré nie sú až tak samozrejmé. A z tohto pohľadu má Petržalka na rozdiel od mnohých iných socialistických sídlisk výrazne ľudskejší a príťažlivejší charakter. V dnešnej dobe sa však aj tu už „darí" miesta, ktoré boli pôvodne určené pre zeleň, pozvoľna obsadzovať developerom, ktorí tu stavajú novodobé paláce.

Je zvláštne, že „mesto", ktoré má cca 120.000 obyvateľov, nemalo doposiaľ svoj vlastný zimný štadión. Ak sa rozhliadneme po zemiach českých aj slovenských, uvedomíme si, že aj mestá, ktoré majú len „niekoľko" obyvateľov, takéto športové zariadenia majú. Jeden príklad za všetky - šumavský Vimperk so 7.000 obyvateľmi. O to smutnejšie je konštatovanie, že obyvatelia Petržalky sa museli až doteraz spoliehať na zimné štadióny v Bratislave. Proste „súdruhovia" a tí čo prišli po nich, niekde urobili chybu. Dnes je táto chyba odstránená snáď aj vďaka spolupráci mestskej časti so súkromným investorom.

Teraz je už zimný štadión realitou. Hala stojí, ľadová plocha je nachystaná, dorábajú sa  kabíny a ďalšie veci v zázemí sa budú riešiť za pochodu. Na konci januára by snáď už mali deti z domáceho klubu HC Petržalka 2010 konečne vstúpiť na svoj domáci ľad a opustiť dočasné pôsobisko na iných bratislavských štadiónoch.

Prečo však píšem článok práve o tomto zimnom štadióne a nie o ďalších, ktoré v poslednej dobe pribudli aj inde? Čím je toto miesto zvláštne? Odpoveď je jednoduchá. Už od samého začiatku bolo deklarované, že v rámci nového klubu budú mať svoje dôstojné a autonómne postavenie dievčatá. A tak už od samého počiatku výstavby sa počíta s aktívnou spoluprácou s projektom Dievčenský Hokej. Zakladatelia klubu HC Petržalka 2010 podporu rozvoja dievčenského a ženského ľadového hokeja deklarovali aj na tlačových konferenciách pri započatí stavby. Je to o to cennejšie, že ide o hlavné mesto. V menších mestách dievčatá nemajú až tak neriešiteľné hokejové problémy, i keď to ani zďaleka nie je ideálne, ale zatiaľ platí pravidlo, že čím väčšie mesto tým väčšinou pre dievčatá, ktoré chcú hrať hokej horšie.  V Čechách aj na Slovensku nájdeme mnoho klubov, ktoré majú v jednotlivých ročníkoch niekoľko dievčat, ale nikde nie je podpora plošná a transparentná. Jedinou ozajstnou výnimkou je Martin, ktorý dokázal prihlásiť „dievčenský tým" do zväzovej súťaže 5. tried. Dnes je aj tu súčasťou tohto tímu pomerne dosť chlapcov, ale i tak je to veľký úspech. Avšak oproti bezmála polmiliónovej Bratislave je Martin malé mesto, a tak šanca na postupné vytvorenie kompaktných dievčenských tímov by mohla byť dosť veľká. V každom prípade, je nutné nový zimný štadión a plány vedenia klubu HC Petržalka 2010 brať ako obrovskú nádej a úžasnú šancu pre slovenský ženský hokej. To isté však platí aj pre náš dievčenský projekt, ktorý tak získava prvý domovský zimný štadión, o ktorom naozaj môžeme povedať „tu sme doma". Snáď sa podarí naplniť očakávania a v hlavnom meste Slovenska začne „plnohodnotne žiť" ženský a dievčenský hokej. Keď k tomu všetkému pripočítame geograficky blízku rakúsku dvojmiliónovú metropolu Viedeň, štyristotisícové moravské Brno a stotridsaťtisícový maďarský Győr môže tu vzniknúť to, z čoho bude mať prospech minimálne aj európsky ženský hokej.

Až čas ukáže, či táto šanca nebude premárnená. Rozpis ľadovej plochy nie je nafukovací a komerčné využitie ľadovej plochy je nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku zimného štadióna. Zo začiatku budú mladé dievčatá trénovať samozrejme s chlapcami, ale časom sa snáď podarí aj viac. Všetko bude záležať na reálnom záujme dievčat v Bratislave a okolí o ľadový hokej. Ľudia, ktorí sa pohybujú v prostredí ženského hokeja vedia, že podobných (aj keď možno menej ambicióznych) dievčenských projektov či skôr šancí bolo už viac a vždy vyzneli dostratena. Vždy bol na jednej strane laxný prístup zo strany „ženského hokejového hnutia", ale na druhej strane tiež nedodržanie prísľubov od prevádzkovateľov klubov a zimných štadiónov. Stačí niekoľko málo zmien vo vedení klubu a dievčatá sú z rovnoprávneho postavenia v rámci materského klubu odstavené do úlohy iba „tolerovaných" platiacich členiek „chlapčenského" klubu.

Ale bolo by určite veľmi zlé, keby sme sa na túto problematiku a šancu pozerali s pocitom, že sa to zase nepodarí a všetko bude opäť len pre chlapcov a že dievčatá z rozpisov ľadov časom zase zmiznú. Radšej sa poďme pozerať na svet optimisticky a verme ľuďom, ktorí dievčatám túto novú šancu dávajú. Našu dôveru si zaslúžia, pretože len samotná výstavba štadióna bola hrdinským činom. Majme však na pamäti, že nestačí len slepo veriť a niekde v kľude domova tlieskať či kritizovať prácu iných. Pretože každý z nás je tvorcom svojej reality, pre ktorú musí niečo urobiť. Ak budeme sedieť a čakať pokým to za nás urobia iní, možno opäť zistíme, že síce žijeme realitu, ale nie tú našu, na ktorú sme sa tešili. Potom nám z toho zostane len smutný nikdy neuskutočnený sen ...

Za seba hovorím „ďakujem za šancu pre dievčatá a určite pomôžem" a verím, že sa ku mne pridajú aj ďalší...

Web HC Petržalka 2010: http://www.hcpetrzalka.sk/

Preložila: Lenka Gregorová

17.1.2013 Pavel Krček