Archiv | D�v�� hokej

kategorie článku: Ostatní

V dnešnom rozhovore vám Veronika Sládečková (naša nová bratislavská redaktorka) predstaví Líviu Hajrovú, ktorá je tak trochu inou hráčkou. Nie je to úspešná reprezentantka a pre veľa ľudí od hokeja je úplne neznáma. Avšak tento web nie je iba pre tých slávnych a známych. Je tu i pre tých, ktorí začínajú, majú radi hokej, hokejbal a pod., a hlavne majú svoju víziu, svoje sny a pokúšajú sa vytvárať nové veci. Veď, iba vďaka takýmto "snílkom a bláznom" sa mnohým iným otvárajú nové možnosti. A takáto je určite i Livka Hajrová. Ako hokejistka je síce začiatočníčka, ale ako hokejbalistka buduje nový ženský hokejbalový klub v Bratislave. Takýchto osobností si nesmierne vážime, a pokiaľ to bude v našich možnostiach, tak ich bude tento web podporovať.

Kde sa začal Tvoj „príbeh" ako športovkyne? Viem, že si hrávala „florbal" na klubovej, ale aj „repre" úrovni, zaspomínaj si trošku. :)

Začal sa v roku 2004 vo florbalovom klube ŠK LIDO - Šúpolienky. V tom čase bol florbal na Slovensku ešte v plienkach, a vlastne ani som nevedela, čo to idem hrať... V meste bol vylepený taký čierno - biely plagátik, kde bolo vidieť takmer len hokejky a že sa robí nábor aj pre baby, myslela som si, že idem na hokejbal. Prišla som, a to bol floorbal...Vtedy na tréningu nemali ani brankárov a moc ma to nebavilo... No, bol koniec školského roka, a tak som si vravela, že to skúsim cez prázdniny. Nakoniec ma viac ako florbal zaujala super partia, ktorá v "Lide", myslim je dodnes...
A tak som hrávala florbal nie preto, žeby ma bavil, ale preto, že v klube boli super ľudia.

V tom čase sme boli v klube len 4 baby, a tréner chcel jednu z nás do brány, že veď potom už ľahko zoženie ďalšie 2 do poľa a môžeme začat hrávať turnaje. Skúsila som to a od roku 2004 som bola florbalovou brankárkou. Postupne sa rozbehla aj ženská extraliga,  kde som si zachytala za 2 bratislavské kluby (ŠK LIDO, Hurikán Bratislava), a za jeden Žilinský (Grasshoppers ŽIlina). Neskôr som bola aj brankárka reprezentácie SR a časom som bola aj rozhodkyňa a trénerka.

Pamätáš sa na „moment", ktorý Ťa ovplyvnil natoľko, že si sa rozhodla venovať sa florbalu/ HOKEJU/ hokejBALU viac, než len rekreačne?

Ten moment bol, keď som mala asi 10 rokov a chodievali sme s maminou na extraligové zápasy Slovana, taktiež sa u nás doma pozeral hokej, hlavne cez MS, a ja som si ho hneď zamilovala. Už vtedy som chcela začať hrávať hokej, no nemala som v tom podporu rodičov, ani finančne som si to nemohla dovoliť, preto som si šla za svojím "snom" až doteraz, i keď častokrát to nebolo vôbec jednoduché.
Vo florbale to bol moment, keď som na jednom medzinárodnom turnaji (Czech Open 2004) videla naozajstných pánov hráčov a hráčky, ako sa hrá ten florbal na najvyššej úrovni...To ma hneď začal ten florbal baviť.

A hokej? Veď to bol môj sen, len čo som ho uvidela v "telke", a potom ešte naživo na Slovane a bolo rozhodnuté. No, a hokejbal, to bola len taká medzizastávka, kým sa nedostanem k hokeju.

Čo „nasledovalo" potom?

Potom som ten florbal hrala s láskou, vášňou a veľkým odhodlaním dostať sa medzi najlepších z najlepších. V extralige som odohrala niekoľko sezón, neskôr prišla reprezentácia, potom som bola "rozhodkyňou" a nakoniec som trénovala aj dievčenský florbalový tím.
S hokejbalom sme boli na "MS v Toronte", kde som bola kapitánkou. A hokej, tam ešte len začínam svoje prvé kroky, ale plním si svoj detský sen!

Prečo práve „ľadový hokej", nie je to tvrdý šport pre ženy a dievčatá

Ľadový hokej preto, že sa mi páci, že sa hrá na ľade, že sa pri ňom korčuľuje, že je akčný, rýchly a aj tvrdší ako florbal. Je v ňom vášen, láska, dynamika...Určite je tvrdší ako florbal, no nie je až taký tvrdý ako mužský hokej, lebo sa tu až tak nepripúšťa hra do tela. A tiež majú ženy povinnú na prilbe mriežku, čím sa predchádza zraneniam tváre. Navyše aj výstroj je prispôsobená, nárazom a pádom. Trošku kontaktu v hokeji treba, veď aj o tom hokej je, no ženy nehrajú až tak do tela, tak tvrdo ako chlapci. Čiže "baby", ak TEN  hokej milujete, choďte do toho, je to skvelý šport!

Aké „výdavky" máš s tvojím koníčkom?

Členské je mesačne 55 eur, v čom je zahrnuté aj brúsenie korčúl, vďaka trénerom, ale celkovo aj s touto sumou ma výjde hokej na takých 70-100 eur mesačne. Lebo treba zarátať aj také veci, že sa minie páska, zlomí sa hokejka, treba dať nabrúsiť korčule inde, atď...

„Odporúčaš" ho aj ostatným dievčatám, ženám? Ak áno, prečo?

Určite áno, rozvíja dynamiku, silu, výbušnosť a ako každý šport aj ducha, je to skvelý šport.  Šport celkovo posunie človeka niekam vyššie v živote. Ľahšie sa prebíja životom, pretože aj v skutočnom živote človek zažíva prehry, aj výhry. Myslím, že športovci tým, že si to "nanečisto" vyskúšajú pri športe, jednoduchšie sa im "bojuje" v živote.

Čo Ti hokej DAL a čo VZAL?

Začnem tým kratším zoznamom, čo mi šport vzal. Určite čas, ktorý som mohla stráviť s kamarátmi a rodinou, nejaké tie peniaze, možno som už mohla mať auto a rodinný dom :)

No, a čo mi dal? Dal mi kamarátov, zážitky, spomienky, prehry aj víťazstvá...Ukázal mi, že mám v sebe nesmierne veľa emocií, ukázal mi moju silu, aj moje slabé miesta. Ukázal mi, že v živote treba bojovať a nevzdávať sa. Je toho veľa, čo mi dal.

Podporuje Ťa rodina a priatelia v tom, čo robíš?

Rodina ma moc nepodporuje, skôr si nevedia zvyknúť na to, že hrám "mužský" šport. Priatelia sa ma snažia podporovať, chodia aj na zápasy.

Myslíš si, že sú u NÁS vytvorené vhodné podmienky pre športovanie?

Podmienky sa postupne zlepšujú, ale určite to nie je úplne ono. Veď, stačí ísť len do ČR a hneď vidieť rozdiel. Teraz píšem z pohľadu florbalistky, v ČR majú kvalitné haly na florbal a už pomaly na každej škole sa tam hráva florbal. Školy dostávajú školské sady, hokejky, výstroje od zväzu, v Prahe sa kazdoročne organizuje jeden z najväčších medzinárodných turnajov "Czech Open", ktorý je veľmi obľúbený.

Tých turnajov v ČR je veľmi veľa a každý rok sa zvyšuje ich počet a kvalita, Extraligové kluby, ale aj kluby v nižších ligách majú trénerov brankárov, čo je tam už samozrejmosťou, no u nás to ešte dlho potrvá. Myslim, že podobné to bude aj s hokejom. I keď tá hokejová úroveň je asi približne rovnaká u nás, aj v ČR, čo sa týka žien.

A zimné štadióny by ešte mohli pribudnúť. V Bratislave ich už máme 5, ak sa nemýlim, a je to super, lebo o hokej je veľký záujem.

Ako často mávate tréningy v klube? Postačuje to?

Trénujeme 3x do týždňa, čo si myslim, že je akurát, vzhľadom k tomu, že každá z nás si musí na ten hokej zarobiť. A že ho nehráme "profesionálne", ale len rekreačne, pre radosť. Viem si predstaviť aj viac tréningov, ale už by to bolo určite namáhavejšie, aj časovo, aj finančne. No, na druhej strane je na každej z nás, ako ten čas využije a či chce trénovať viac. Prípadne doplniť to posilkou, kompenzačnými cvičeniami, relaxom, ako sauna, alebo plávanie.

Stretávate sa so „spoluhráčkami" aj vo voľnom čase?

Stretávame sa aj mimo ľadu, po tréningu si ideme sadúť na kofolu, čaj a trošku pokecať.

Navštevuješ zápasy chlapcov (dorast, juniori) /mužov?

Momentálne si idem pozrieť raz za čas aj KHL, ale toho času moc nie je, takže max., raz za mesiac.

Sleduješ ako si vedie naša REPREzentácia (A - mužstvo)?

Áno, sledujem. Pravidelne pozerám MS, aj OH. Nie vždy sa mi, ale podarí vidieť všetky zápasy.

Aké sú Tvoje plány do budúcnosti?

Tých plánov je viac, ale určite ten TOP je naučit sa hrať hokej dokonalo. :)

Veronika Sládečková

31.1.2014 .